Ako sa starať o psíka

Vítame všetkých chovateľov tohoto krásneho plemena. Vzrastom malý,ale srdcom veľký miláčik.

                                                            

Vítam všetkých príaznivcov a možno nových majiteľov tohoto krásneho plemena.Všetci čo uvažujete nad čivavou a neviete ako sa o nu starať chcem len v skratke poradiť. Je to v podstate nenáročné plemeno ktoré potrebuje ako každý iný psík kvalitnú stravu,stále prístup k vodičke a samozrejme teplý peliešok.Možno aj vašu posteľ ak mu dovolíte :-) Kúpanie neodporúčam moc často - ak sú po venčení mokré špinavé nôžky opláchneme a vyutierame len tie. Časte kúpanie môže psíkovi viac ublížiť ako pomôcť . v normálnych podmienkach stačí kúpať tak raz za 2 týž. aj to myslím že nemusí byť .Radšej poriadne vyčesať. 

Niečo o drobcoch-

šteniatko je po dovŕšení 2,4,6 týž odčervené. V 6-7 týž. je prvý krát očkované ,ďalšie očkovania sa opakujú cca po 3 týždňoch.

potom sa už len očkovania opakujú raz za rok. a odčervenia aspoň dva krát za rok. 

Samozrejme ak má niekto záujem môže si dať psíka ešte zaočkovať napríklad - proti herpesu, kotercovému kašlu ...

To je asi všetko čo ma momentálne napadlo kľudne ma môžete kontaktovať mailom rada poradím. monika.sokova@gmail.com

Hlavne by som chcela poprosiť každého záujemcu o psíka akej koľvej rasy a veľkosti, aby si poriadne premyslel kúpu psíka ,lebo psík je živá bytosť a treba sa o neho starať či sa nám chce alebo nie. A verte že ak bude o psíka dobre postarané bude vám robiť radosť a keď budete smutní bude to on čo sa k vám pritúli aby vám bolo lepšie. :-) 

 

Herpes :

 

V súčasnej dobe je chov psov omnoho intenzívnejší ako v minulosti. Pes prestal plniť úlohu strážcu hospodárskeho dvora uviazaného na reťazi a živiaceho sa zvyškami zo stola jeho pánov. Dnes je priateľom, kolegom alebo členom rodiny, ktorému je dopriata všetka potrebná starostlivosť. So zvyšovaním koncentrácie psov sa zvyšuje aj riziko infekčných ochorení, väčšine ktorých úspešne predchádzame vakcináciou. Ale existuje vírusové ochorenie, ktoré nie je zahrnuté v bežných vakcinačných schémach, navonok sa u dospelých jedincov nijako zvláštne neprejavuje a na šteňatá pôsobí priam apokalypticky.

Je to celosvetovo rozšírená herpesvírusová choroba psov, ktorá zapríčiňuje veľké straty v chovoch spôsobené potratmi gravidných súk a hynutím novonarodených šteniat. Štúdie v západnej Európe dokázali 30 - 40% pozitívnych jedincov v populácii ale premorenosť niektorých chovov bola aj 100%.Choroba je druhovo špecifická a postihuje len psovité šelmy, preto je obava z prenosu na človeka a následného potratu tehotnej ženy neopodstatnená. Vo vonkajšom prostredí je vírus málo odolný, inaktivujú ho dezinfekčné prostriedky bežne používané v domácnostiach.

Klinický priebeh choroby sa líši v závislosti od veku a stavu imunitného systému. U dospelých jedincov spôsobuje mierne infekcie horných dýchacích ciest, poruchy reprodukcie, prípadne pretrváva v latentnom (utajenom) stave.

Vírus je vylučovaný sekrétmi z vagíny, nosa, papule alebo očí infikovaného psa. Prenos z jedného jedinca na druhého sa deje kontaktom s týmito sekrétmi čo je pri vzájomnom oňuchávaní sa psov pomerne časté a samozrejme kopuláciou pri párení. Menej často sa šíri mechanicky – na obuvi, šatstve alebo kynologických pomôckach.

Prenos z pozitívnej matky na šteňatá môže prebehnúť už v maternici. V závislosti od dĺžky gravidity sa infekcia môže prejaviť nespozorovaným potratom a nasledovným vstrebaním plodov, čo vyzerá ako keby suka vôbec nebola gravidná. Prípadne suka potratí, porodí mŕtve alebo málo životaschopné plody. Fakt, že k prenosu vírusu dôjde aj v maternici znamená, že cisársky rez neochráni pred infekciou. Šteňatá sa môžu nakaziť aj počas pôrodu v pôrodnom kanále, po pôrode kontaktom s výtokmi matky, alebo iných infikovaných jedincov.

Priebeh choroby je u novorodencov fatálny kvôli ich nedostatočnému imunitnému vybaveniu. Prevládajú nešpecifické príznaky celkového postihnutia – depresia, anorexia – strata cicacieho reflexu, výtoky z očí, pričom telesná teplota nie je zvýšená, objavuje sa číry až hnisavý výtok z nosa a hynú po 12 až 48 hodinách.

Šteňatá infikované v priebehu prvých dvoch týždňov života hynú v priebehu 6-9 dní po infekcii. Pozorujeme bolesť v oblasti brucha, zrýchlené dýchanie, (chovatelia uvádzajú, že šteňatá lapajú po vzduchu ako ryby na suchu), odmietanie mlieka, žltozelenú hnačku, výtok z očí a nosa, bodkovité krvácaniny na ďasnách a na koži brucha. Úhyn je skoro 100%.

Materské protilátky od séropozitivných (infikovaných) súk sú schopné ochrániť šteňatá pred klinickými príznakmi. Hoci stupeň ich ochrany je rôzny, infikované suky môžu vrhnúť klinicky zdravé šteňatá, ale vírus pretrváva v organizme do konca života.

Po prekonaní infekcie sa môžu vyskytnúť poruchy srdcovej a nervovej činnosti. Čím sú šteňatá staršie tým je ich náchylnosť k chorobe menšia, rozvojom imunitnej odpovede dôjde k zastaveniu vylučovania vírusu, jeho vymiznutiu zo slizníc a ostatných orgánov a k poklesu cirkulujúcich protilátok. Vírus sa utiahne do tzv. latentného (utajeného) stavu a medzi imunitným systémom a vírusom dôjde k rovnováhe. V tejto fáze, keď sa vírus v sekrétoch nenachádza, môže byť výsledok niektorých vyšetrení falošne negatívny. Po porušení tejto rovnováhy (stres, gravidita, neprimeraná záťaž liečba kortikoidmi....) je vírus opätovne vylučovaný do okolia a choroba sa prezentuje ako mierny zápal horných dýchacích ciest, prípadne miernym výtokom z pohlavných orgánov.

Pri pitve je typický nález zakrvácania orgánov (pľúc, obličiek, čriev, srdca, mozgu), lymfatické uzliny a slezina sú zväčšené. Tým že vírus spôsobí prestup krvi z ciev do orgánov je obmedzovaná ich funkcia dôjde k zahlteniu pľúc krvou a následnému uduseniu šteniat.

Diagnostika herpesírusovej choroby psov sa vykonáva izoláciou a identifikáciou vírusu na kultúrach psích obličkových buniek. Pre toto vyšetrenie je potrebné zachytiť vírus vylučovaný v sekrétoch. Používajú sa na to špeciálne špongie, ktoré sa bezprostredne po odbere vkladajú do živného média, kde vírus ďalej prežíva. Pre dlhšie uskladnenie vzorky je potrebné zmrazenie vírusu pri veľmi nízkych teplotách ( - 70 až – 80 °C).

Ďalšou možnosťou je diagnostikovanie protilátok z krvi vyšetrovaného jedinca. Krvné sérum môže byť dlhodobo uskladňované v mraze ( - 18 až - 20 °C). Po odobratí vzorky a transporte po dobu 24 hodín je potrebné zabezpečiť maximálne izbovú teplotu ( 21°C ).

Terapia herpesvírusovej choroby psov je po rozvinutí klinických príznakov neúspešná. V súčasnej dobe sa nevyrába komerčné hyperimúnne sérum, ale veterinárny lekár môže získať sérum od jedinca, ktorý má protilátky proti psiemu herpesvírusu, najlepšie od matky šteniat a aplikovať ho šteňatám u ktorých sa ešte neprejavili klinické príznaky. Pripomíname, že ani táto terapia nemusí byť úspešná.

Najdôležitejším prvkom v boji s herpesvírusovou chorobou psov je prevencia. Keďže sa vírus šíri v populácii psov kontaktom je potrebné zamedziť styku zdravých psov s podozrivými jedincami. Rovnako dôležitá je izolácia suky pred a po pôrode.

Teplota horných dýchacích ciest dospelých jedincov aj podchladených mláďat (35 – 36 °C) je ideálna pre pomnožovanie sa vírusu. Z tohto dôvodu je potrebné udržať teplotu prostredia na hranici 36-36,7 ˚C pri vlhkosti vzduchu 40-50%.

Na Európskom trhu je dostupná komerčná vakcína proti herpesvírusovej chorobe psov Eurican® Herpes 205 od firmy Merial, ktorá sa aplikuje podľa špeciálnej vakcinačnej schémy pri každej gravidite. Po aplikácii vakcíny bola dokázateľne redukovaná úmrtnosť novorodených šteniat.

V prevencii choroby je dôležitá aj stimulácia imunitného systému, ktorú zabezpečíme dodávaním všetkých dôležitých vitamínov a minerálnych látok (zinok , vitamín E) v strave, prípadne môžeme použiť špeciálne imunostimulačné látky, ktoré sú bežne dostupné v lekárňach (napr. Imunogukán® ).

Naše pracovisko zabezpečuje odber vzoriek a ich následnú diagnostiku a prípadne vyšetrenie stavu imunitného systému psa a doporučenie terapie imunostimulačnými látkami.


Poznámka:

MVDr. Peter Smrčo (smrcopeter@zoznam.sk), Doc. MVDr. Jana Mojžišová, PhD. (mojzisova@uvm.sk),Univerzita veterinárskeho lekárstva, Komenského 73, Košice Ústav epizootológie a infekčných chorôb.

 

 

Luxácia pately

Čo je luxácia pately?

 

Luxácia (vyskakovanie) pately (jabĺčka) je ortopedická vada, pri ktorej jabĺčko v kolennom kĺbe opustí svoju normálnu polohu v kladke (žliabku), ktorá je v strede koncovej časti stehennej kosti. Jabĺčko sa potom nachádza na vnútornej, alebo vonkajšej strane stehennej kosti. Podľa toho hovoríme o luxácii mediálnej (smerom dovnútra), alebo laterálnej (smerom von). Na jednom kolene jabĺčko väčšinou jabĺčko vyskakuje len jedným smerom, ale sú prípady, keď vyskakuje oboma smermi. Jedinec môže mať postihnuté obe kolená, alebo len jedno. Je to vada, ktorá sa netýka len kolenného kĺbu. Je oveľa komplexnejšia. U zvieraťa, ktoré má stavbu končatiny inú, ako je "zdravé", vznikajú sily, ktoré jabĺčko vychýlia do nesprávnej polohy. Je to spôsobené viacerými faktormi. Uvediem najhlavnejšie - malá hĺbka kladky stehennej kosti, malá výška jej hrebeňov, deformita stehnovej kosti,  zmenená poloha štvorhlavého svalu stehna oproti stehennej kosti, zmenená poloha hrboľa holennej kosti, na ktorý sa upína hlavný jabĺčkový väz, deformita holennej kosti a voľnosť mäkkých kĺbnych štruktúr (kĺbneho púzdra, postranných väzov kolena).  To, že jabĺčko vyskakuje je spôsobené väčšinou kombináciou viacerých faktorov. Závažnosť postihnutia je daná mierou deformít, ktoré luxáciu spôsobujú.

 

image

 

Aké sú stupne luxácie pately?

Literatúra udáva väčšinou 4.(resp. 5.) stupňovú stupnicu závažnosti luxácie pately.

Stupeň 0 – jabĺčka sú pri akomkoľvek postavení končatiny v normálnej polohe a nie je možné ich ani manuálnym tlakom vyluxovať. Toto je ideálny stav – stabilné jabĺčko v normálnej polohe.

Stupeň 1 – jabĺčko dokážeme manuálnym tlakom pri vystretom kolene vyluxovať, ale po uvoľnení tlaku sa ihneď vráti do pôvodnej polohy. Pri manipulácii s končatinou (ohnutie, vystretie kolena, vnútorná a vonkajšia rotácia predkolenia) jabĺčko spontánne neluxuje. Títo jedinci nemajú závažné deformity panvovej končatiny a ani nemajú žiadne ťažkosti.

Stupeň 2 – jabĺčko dokážeme manuálne vyluxovať, po uvoľnení tlaku sa patela spontánne do normálnej polohy nevráti. Pri manipulácii s kolenom jabĺčko spontánne vyskakuje, ale sa aj vracia do normálnej polohy. Takíto psi už často majú ťažkosti. Niekedy nosia končatinu vo vzduchu (hopsajú po troch), nevedia sa niekedy z postihnutej končatiny odraziť a niekedy krívajú. Sú prítomné mierne deformity postihnutej končatiny.

Obr.1 zdravé koleno

 

image

 

Stupeň 3 – jabĺčko je väčšinu času vyluxované, či už v stoji, alebo pri manipulácii s končatinou. Dá sa ale manuálnym tlakom dostať do normálnej polohy. Deformity končatiny sú stredne ťažké. Títo psi majú často obmedzenú funkčnosť panvovej končatiny, ale niekedy paradoxne ani nekrívajú, ani končatinu nenosia vo vzduchu (nehopsajú), pretože patela je fixovaná (hoci v zlej polohe).

Stupeň 4 – jabĺčko je trvale luxované, nie je možné ho ani manipuláciou dostať do normálnej polohy. Deformity končatiny sú ťažké a funkčnosť panvovej končatiny výrazne obmedzená. Mnohí takíto psi nemusia krívať, ale postoj končatín je zmenený – kolená sú veľmi pokrčené, predkolenia rotované dovnútra a päty smerujú do strán.

Uvedená stupnica nie je dokonalá, pretože existujú aj určité medzistupne. Počas života sa môže stupeň postihnutia meniť, väčšinou zhoršovať (napr. zo stupňa 2, na stupeň 3...).

Luxácia pately je väčšinou vývojové ochorenie, to znamená, že zviera sa s ním nenarodí, ale vyvinie sa počas rastu – obvykle medzi 5-10 mesiacom veku. Može sa však vyskytnúť aj vrodená luxácia, v tom prípade sú deformity veľmi skoro rozpoznateľné a ťažké.

 

 

 

Obr.2 patela luxovaná mediálne

Aké problémy luxácia pately spôsobuje?

Pes postihnutý luxáciou pately 2. stupňa a vyššie, má obmedzenú schopnosť odrazu z panvovej končatiny. Pes niekedy nosí končatinu vo vzduchu, pretože keď jabĺčko skočí do nesprávnej polohy, nevie vystrieť koleno. Niektorí jedinci krívajú, niektorí majú len zmenený postoj končatiny (hlavne jedinci s 3.a 4. stupňom). Zvieratá u ktorých patela

luxuje a vracia sa späť do normálnej polohy môžu mať vo vyššom veku artrotické

zmeny v kolennom kĺbe, pretože vyskakovaním jabĺčka je poškodzovaná kĺbna chrupavka jabĺčka a hrebeňa kladky stehennej kosti. Artróza spôsobuje krívanie a bolesť. Psi s mediálnou luxáciou (smerom dovnútra) sú náchylní na roztrhnutie predného skríženého väzu v kolennom kĺbe. Sú však aj jedinci, ktorí s touto vadou prežijú celý život bez toho, aby to niekto vedel. Je to pravdepodobne aj preto, že väčšinou sa táto vada vyskytuje u plemien, ktoré nie sú pracovne využívané a teda nie sú obvykle vystavené väčšej fyzickej záťaži.

 

Ako sa robí vyšetrenie na luxáciu pately?

Vyšetrenie kolenných kĺbov na luxáciu pately sa robí klinicky. To znamená, že pes sa vyšetrí v pohybe (v kroku, kluse), kolená sa prehmatajú v stoji a potom sa s končatinou manipuluje a sleduje sa postavenie jabĺčka aj pri pokusoch o manuálne vychýlenie z polohy, keď zviera leží na boku, alebo na chrbte. Nie je nutné žiadne prístrojové vybavenie (napr. RTG) a nie je potrebná ani anestézia, alebo sedácia zvieraťa (len u veľmi nespolupracujúceho jedinca). Je to teda vyšetrenie nenáročné, nezaťažuje zviera a ani veľmi nezaťaží peňaženku majiteľa. Mal byť ho byť schopný urobiť každý veterinárny lekár, ktorý sa venuje ortopedickým vyšetreniam.

 

 

 

 

starostlivosť o šteniatka

Dodržujte hlavné zásady starostlivosti o šteňatá

  • Skôr ako si šteňa prinesiete domov, nájdite si veterinára v okolí vášho bydliska.
  • Veterinárny lekár ho prezrie a naplánuje s vami taktiež termíny očkovania a odčervenia. Určené termíny starostlivo dodržujte!
  • Psa je vhodné kúpať, keď má obzvlášť zašpinenú srsť, ako prevenciu proti parazitom a zo zdravotných dôvodov. Vždy používajte špeciálne šampóny pre psy. Ľudské prípravky vysušujú psom kožu.
  • Do doby, kým bude mať šteniatko za sebou všetky nevyhnutné injekcie, vyhýbajte sa kontaktu s neznámymi psami.
  • Pes musí dostať všetky predpísané lieky, i keď sa vám zdá, že žiadne vnútorné parazity nemá.
  • O skrátenie pazúrov alebo predvedenie postupu požiadajte svojho veterinára.
  • Dbajte o pravidelnú hygienu psíka a často mu prezerajte srsť a kožu kvôli parazitom.
  • Psy môžu byť prenášačmi vnútorných parazitov (škrkavka, pásomnica) alebo nebezpečných infekčných chorôb (kliešť – lymská borelióza).
  • V boji proti vonkajším cudzopasníkom môžete použiť rôzne spreje, púdre, zásypy, šampóny, impregnované obojky a špeciálne odpudzujúce roztoky. Pri ich výbere a spôsobe použitia vám opäť najlepšie poradí veterinárny lekár.

    Viac  informácií o vhodnej výžive a starostlivosti vášho šteniatka nájdete v brožurke „Štena a jeho svet“.

 

 

Starostlivosť o dospelého psa

I dokonale zdravého psa by mal aspoň raz ročne vidieť veterinárny lekár. Dôležitá je dôkladná hygiena, pravidelná kontrola srsti a kože, ochrana pred vnútornými a vonkajšími parazitmi.

Symptómy, ktoré vás môžu znepokojiť

Či má váš pes nejaké zdravotné problémy alebo či s ním nie je niečo v poriadku, spoznáte bedlivým pozorovaním jeho vzhľadu a správania. Pokiaľ sa váš kamarát necíti dobre, správa sa inak než zvyčajne: nechce sa hrať,  odmieta potravu, spí viac ako zvyčajne, jeho srsť stráca lesk alebo dochádza k jej lámavosti. Ak si všimnete, že váš pes trpí dávením alebo hnačkou, stratou hmotnosti alebo chuti k jedlu, zvyčajne to znamená, že sa s ním niečo deje. Mali by ste ho vziať k veterinárovi


Bežné choroby

Častým problémom  šteniat  i dospelých psov sú črevné parazity. Ak je napadnutie črevnými cudzopasníkmi výrazné, môžeme u psa pozorovať unavenosť, zväčšenie brucha, apatiu.

Škrkavka

Váš veterinárny lekár vám poradí, ako a čím psa odčerviť. Pokiaľ sa zistia škrkavky u starších zvierat, musíme pamätať na to, že odčervenie sa musí vykonať opakovane po 3 týždňoch.


Pásomnica psia – prenášačom je blcha, takže každé zviera s blchami sa považuje za začervené. 

  • Stačí len jednorazové podanie odčervovacieho preparátu.
  • U starších zvierat je ideálnym riešením vykonať najskôr laboratórny rozbor trusu a nasledovne odčervenie.
  • Pokiaľ nie je možnosť vykonať toto vyšetrenie trusu, odporúča sa vykonať preventívne odčervenie.
  • U psov do 2 rokov 1x za 3 mesiace a u starších zvierat stačí 1x za pol roka.
  • Väčšina preparátov na odčervenie sa dávkuje podľa hmotnosti psa. Je to dôležité pre správny účinok liečby. 

Blchy

Váš pes sa podozrivo často škriabe? Skontrolujte mu kožuch a pátrajte, či neobjavíte stopy po blchách, ktoré vyzerajú ako tmavé škvrny na srsti (samotné blchy sa pohybujú veľmi rýchlo, takže ich ani nemusíte spozorovať). Váš veterinárny lekár vám odporučí vhodné ošetrenie. Majte však na pamäti, že blchy a ich vajíčka môžu nejaký čas prežiť nielen na tele zvieraťa, ale 80 % z nich žije mimo neho, takže je potrebné vydezinfikovať taktiež lôžko psa a koberce v celom byte.

 

Oči a uši

Na rozdiel od mačiek sa psy o svoju hygienu príliš nestarajú. Pravidelne kontrolujte, či váš pes nemá výtok z uší alebo očí. 

  • Oči môžete očistiť navlhčeným vatovým tampónom.
  • Uši môžete zvnútra jemne vyčistiť mäkkou handričkou.

Je vhodné  ohľadom správneho spôsobu čistenia poradiť sa s veterinárom.

Kastrácia

Pokiaľ nechcete využívať psa na chov, odporúčame vám, aby ste nechali psa vykastrovať a sučku sterilizovať. Pamätajte si, že u nekastrovaných psov sa môže občas prejaviť sklon k túlaniu sa po okolí s cieľom hľadať hárajúce sa suky a niekedy sa s vekom môžu stať agresívnejšími. Suky majú zase obdobie hárania, kedy existuje riziko zabreznutia. Poraďte sa so svojím veterinárom o tom, kedy je najvhodnejšie zákrok vykonať.

Rozmnožovací cyklus

U väčšiny plemien suky hárajú dvakrát do roka (u veľkých plemien môžu i jedenkrát). Brezivosť u suky trvá zvyčajne 63–65 dní. Od šiesteho týždňa zvyšujte brezivej suke porcie krmiva, vhodné je napr. Pedigree® Junior (pre brezivé suky malých plemien). Viac informácií Vám poskytne váš veterinárny lekár.

Očkovanie

Očkovanie (vakcinácia) je jedným zo základných bodov pri ochrane zdravotného stavu psov. U psa by prvé svojho života.očkovanie malo byť vykonané medzi šiestym až ôsmym týždňom veku. Doba medzi prvou vakcináciou a revakcináciou by nemala presiahnuť jeden mesiac, kedy optimálny interval je tri týždne. Po takto vykonanom iniciálnom očkovaní sa vykonáva tzv. udržiavacie očkovanie, ktoré sa opakuje raz za rok. U šteniat je situácia komplikovanejšia a presná schéma je uvedená v nasledujúcej tabuľke. 

 

Vek

Vakcinácia odprúčená pre všetky zvieratá

Doplnková vakcinácia

6. - 8. týžděn

Psinka, infekčný zápal pečene, parainfluenza (od 8 týždňov), parvoviróza

 Koronaviróza, psinkový kašel, lymská borelióza 

12. týžděn

Psinka, infekčný zápal pečene, leptospiróza, parainfluenza, parvoviróra, besnota 

Koronaviróza, psinkový kašel, lymská borelióza  

16. týžděn

Psinka, infekčný zápal pečene, leptospiróza, parvoviróza 

Koronaviróza, psinkový kašel, lymská borelióza  

Každoročne

Psinka, infekčný zápal pečene, parainfluenza, parvovizóza, leptospizóza, besnota

 Koronaviróza, psinkový kašel, lymská borelióza 

 

 

 Vedeli ste, že…

 ... zubný kameň nie je len ľudským problémom? Najčastejším príznakom je zápach z tlamy. Belosť zubov sa stráca pod nánosom zubného kameňa; väčšinou bývajú postihnuté stoličky. Ďasná sú zapálené, červené a zdurené. Starším psom je treba čistiť zuby pravidelne. Zubný kameň odstráni iba váš veterinárny lekár ultrazvukom alebo škrabkami. Zubný plak možno odstraňovať pravidelným čistením zubov zubnou kefkou alebo pomocou špeciálnych, tzv. funkčných maškŕt, ako je napr. Pedigree® Denta Stix™ alebo Pedigree® Denta Rask™, ktoré sú výbornou prevenciou proti zubnému kameňu. Obsahujú mierne  povarenú ryžu, ktorej hrubé čiastočky pri hryzení mechanicky oškrabávajú z povrchu zubov nečistoty a usadený zubný plak.

 

aktualizované: 02.01.2024 23:40:42